Čaro lásky-prvá časť
" Neviem prečo sa to stalo, ale Emil ma nechal. Jednoducho, z ničoho nič bol koniec. Jedna SMSka a je koniec? Asi som mu nestála za to, alebo.....ja neviem." Povedala som smutne so sklonenou hlavou a upretým pohľadom na malú špinku na koberci.
"Zlato nemôžeš sa trápiť. Je to debil, tak ako každý chalan. Vieš, že ty si vždy nájdeš takého...Mohla si to čakať." Lilly mi rozumela, vedela ako to vždy skončí. A ja som vedela, že má pravdu.
"Ja to viem Lilly," hodila som sa jej okolo krku "ale ja ho mám stále rada."
"Veď ja viem miláčik, ale nemôžeš sa trápiť. Nepomôže ti to a dobre to vieš zlato." Lilly mi opätovala objatie. Vedela ako sa cítim a ako mi pomôže.
"No a teraz. Koniec smútku, ide sa vonku. Roztočíme to tak ako kedysi" s odhodlaním v hlase mi oznámila Lilly a ťahala ma ku skrini.
"Nieee ja nikam nejdem. Mne sa nechce obliekať a maľovať. Veď pozri na mňa, cele oči mam červené, tvar opuchnutú ako môžem isť niekam?"
"Nič sa neboj. Nie nadarmo mam urobene kurzy vizážistiek a kozmetičiek. Dáme ťa dokopy a pôjdeme poblázniť hlavy nejakým chalanom. Nech sa cítia oni tak, ako ty teraz. Veď sme ženy, nemôžeme si nechať od nich skákať po hlave." Nasledoval výbuch smiechu, na ktorý reagovala aj moja mamča.
"Už ti je lepšie?" spýtala sa so strachom v očiach, lebo včera si to so mnou dosť užila, a som rada, že môžem ešte bývať v tomto byte.
"Áno mami, neboj sa. Je mi už lepšie a tak to aj ostane." Usmiala som sa na ňu a ona mi opätovala úsmev .
"No koniec vyznávania lásky. Ideme sa chystať. Ty si len sadni ja ti vyberiem niečo, čo sa ti hodí na dnešný večer. Ty zatiaľ zapni žehličku, nech si môžem vyžehliť vlasy. " Ale to už hovorila s hlavou v skrini....













Jo jo, to bude zajímavá zápletka...už to začíná...
