
Na krídlach anjelov
Časť siedma
6. ledna 2010 v 14:36 | Vaša Veli
Časť šiesta
28. prosince 2009 v 12:36 | Vaša Veli
Amanda takto žila 3 týždne a viac už nevydržala .Jej bolesť ktorú cítila vo svojom vnútri sa presunulo na jej ruky ale vždy to nepomáhalo. Vždy to bolo silnejšie a silnejšie. Amanda už nedokázala žiť s tým že Timmy je jej brat. Či už vlastný alebo nevlastný. Jednoducho to takto ďalej isť nemohla. Jedného dna sa mali stretnúť. Bol krásny letný deň, vtáky štebotali a kvety si sepkali svoje tajomstva. Timmy sa na toto stretnutie veľmi tesil. Maj pre Amandu darcek-náhrdelník z príveskom ktoré bolo srdiečko. Bolo vykladane malými napodobeninami diamantov. Dalo sa rozdeliť na dve časti -jedna pre Amandu a druha pre Timmyho.
Časť štvrtá
19. prosince 2009 v 12:54 | Vaša Veli
Zrazu tam stal on. Timmy. V skutočnosti bol ešte krajší ako na fotke, ktorú Amande poslal. Pre Amandu to bol veľký šok, pretože nečakala, že bude taký krásny aj naživo. A u Timmyho to bolo tak isto. Amanda preňho bola obloha pri východe slnka, bola jeho slniečko a cely jeho život. Keď vyšiel z autobusu Amanda sa neudržala a skočila na Timmyho.
Časť tretia
11. prosince 2009 v 15:00 | Vaša Veli
Asi dva mesiace si Amanda písala z tým jej "pokecovým chalanom". Veľmi dobre si rozumeli boli ako "jedno telo, jedna duša". Jeden problém tam však bol- nebývali v tom istom meste ale asi niekoľko kilometrov od seba. Im to však nevadilo, pretože sa mali veľmi radi. Rozprávali si o všetkom od začiatku ich života až po deň, v ktorý si písali. Dostali sa aj na tému Rodina. Aj tam mali toho veľa spoločného, pretože Amanda
Časť druhá
8. prosince 2009 v 10:20 | Vaša Veli
Amanda sa ráno zobudila na zvonenie zvonkohry v jej izbe. Najprv netušila kde sa nachádza, pretože zaspala uprostred svojich myšlienok, ale potom keď sa poobzerala, videla svoju krásnu izbu. Včera prežila jeden z večerov, na ktoré nechcela spomínať. Chcela urobiť akýsi múr a ďalej sa nevraciať
Časť prvá
5. prosince 2009 v 15:04 | Vaša Veli
Amanda vošla do bytu a pozdravila rodičov. Pomaly si vyzula svoje nove čižmy na zimu, ktoré jej rodičia po veľkom presviedčaní kúpili. Vošla do svojej izby a zapla si rádio, aby sa aspoň trochu dostala zo svojej depky. Odviazala si šál z krku a spolu s ním si vyzliekla aj novu vetrovku a bundu, ktoré hodila na posteľ. Zavrela sa do izby. Do jej prekrásnej izby, ktorá bola prerobená len pred necelými 4 mesiacmi. Jej steny zdobila krásna slabožltá farba a Amanda si ju dozdobila svojimi milučkými dekoráciami. Hlavnou časťou dekorácie bola aj vonná lampa spolu zo sviečkami. Prezliekla sa do pyžama a ľahla si aby sa trochu zohriala po príchode domov. Vonku mrzlo. Bolo možno -2 stupne a ona bola vonku už od 5. Keď dorazila domov bolo 9:28. Ležala asi 3 minúty vo vyhriatej postieľke a obklopovali ju jej obľúbené vankúše a jej maco a zrazu pocítila ako jej po líci tečú teple slzy."Prečo práve ja? Prečo ja musím byť taká osamela?" vírilo jej hlavou. Práve jej došlo koľko má skutočných kamarátov a kamarátiek. Skutočný- toto slovo pre ňu znamenalo to ,že sa na nich mohla vždy obrátiť, že ju nikdy neopustia, že aj oni jej prídu na pomoc a nie len ona im. Lenže toto sa práve stalo a ona pocítila bolesť. Hroznú bolesť niekde vo svojom krehkom vnútri. Zistila, že pre nich zrejme nič neznamená keď ju len tak nechali ísť. Ísť ďaleko, do neznáma, samu....












